Minuloročné veľmi horúce letné počasie prinieslo do hôr množstvo ľudí, čo spôsobilo nedostatok vody na horských chatách a prispelo k výraznej zmene.

Návštevnícky boom na horských chatách

Horúce leto 2018 prinieslo do chát Deutsche Alpenverein (Nemeckého Alpínskeho zväzu) ešte väčší počet návštevníkov. Výrazne sa zvýšil počet denných hostí aj prenocovaní. Počas celej sezóny išlo o bežný nárast o 5 až 10 percent, lebo po boomu na začiatku chatovej sezóny v máji, došlo v júni opäť k útlmu počasia. Ďalší priebeh leta však viedol celkovo k pozitívnemu rastu. "Mnohé chaty boli plne obsadené až do konca sezóny kvôli dobrým predpovediam počasia na september a pretrvávajúcej stabilite počasia," hovorí Hanspeter Mair, riaditeľ divízie Alpine Spatial Planning v Alpenverein.

 

Výzvy pre hostiteľov i hostí

Horúce a suché leto spôsobilo nedostatok vody, najmä v alpských klubových chatách, ktoré sa spoliehajú na dažďovú vodu. "Podávanie nápojov tým nie je ovplyvnené, ale zásoby vody na toalety alebo sprchy na chatách už áno. Na niektorých miestach sa toalety nemohli spláchnuť úžitkovou vodou ako obvykle a sprchy sa museli čiastočne zablokovať,“ vysvetľuje Hanspeter Mair. Voda na horách sa stala vzácnou komoditou, ktorá musí byť chránená. Úspora vody je preto v chatách turistického zväzu Alpenverein najvyššou prioritou.

 

Pozitívna bilancia online rezervačného systému

Vlaňajšie stabilné počasie pridalo motiváciu turistom a turistkám či už na denné, alebo viacdenné túry a výrazne zvýšilo využívanie online rezervačného systému. Tento systém bol zavedený v roku 2016 a zúčastňuje sa ho čoraz viac alpských klubových chát SAC, ÖAV a AVS. Potenciálnym hosťom je na prvý pohľad jasné, koľko lôžok je k dispozícii a aká je obsadenosť v príslušnom období. Rezervácie sú tak lepšie distribuované už od začiatku a organizačné úsilie hostiteľov sa výrazne znižuje. Z tohto systému profitujú ako hostia, tak aj hostitelia.

 

Ubúdanie ľadovca ovplyvňuje horské športy

Čo prinieslo turistom a hostiteľom chát fantastické leto a plné domy, malo silný vplyv na horský svet. Mnohé ľadovce v Alpách sú už úplne prázdne. To znamená, že celý zimný sneh sa rozmrazil a z ľadovca zostal len ľad. Táto vrstva snehu by však chránila vrstvu ľadu: „Na jednej strane odráža slnečné lúče oveľa lepšie, na druhú stranu je to živná pôda pre ľadovec: sneh, ktorý prežil leto, kondenzuje a časom sa stáva zamrznutým ľadom,“ vysvetľuje Mair.

Dôsledky mnohých horúcich dní boli minulé leto zreteľne viditeľné vo východných a západných Alpách: napríklad alpinisti museli robiť obchádzky, lebo na ľadovce už nebolo možné dostať sa cez pôvodnú cestu, ako napríklad v lokalite Taschachferner v Ötztalských Alpách. Ubúdanie ľadu bolo zrejmé aj pri prechode medzi skalami a ľadovcom: V niektorých oblastiach sa vytvorili také trhliny, že ich bolo možné prekonať len so zvýšeným úsilím a rizikom.

Masívne topenie ľadu na Zugspitze nespôsobuje len dlhé čakacie doby, ale predstavuje aj ďalšie nebezpečenstvo pre horolezcov: najprv musia zostúpiť trochu do trhliny, aby sa vôbec dostali ku skale. Okrem toho, letné mosty (snehové a ľadové mosty, ktoré vedú cez trhliny) boli čoraz nestabilnejšie alebo sa úplne roztopili. Na iných miestach - napríklad na Sustenhorne v Urnských Alpách – sa topením vytvorilo mnoho paralelných až jeden meter hlbokých kanálov, ktoré museli turisti prekračovať či preskakovať.

 

Alpský trend sa stáva hrozbou pre ľadovce

Obchádzky, čakacie doby na zväčšenom Randklufte alebo pracné prekonávanie žľabov – samé o sebe sú tieto javy len malými ťažkosťami na cestách na vrcholky. Celkovo však dokazujú na istý trend: „Letá v Alpách sú stále teplejšie a suchšie,“ hovorí Hanspeter Mair. Pre rok 2018 zaznamenal ZAMG (Centrálny inštitút pre meteorológiu a geodynamiku) jeden rekord za druhým: jún 2018 patril k najhorúcejším júnom za niekoľko stáročí, aspoň podľa záznamov, ktoré siahajú až do 18. storočia. Aj júl bol nadpriemerne horúci - a veľmi suchý. A mesiace august až október boli tiež teplotne nadpriemerné, čo sa na stave ľadovcov tiež negatívne podpísalo.

 

Ďalšie riziká spôsobené rozmrazením permafrostu

Ak je postih ľadovcov niečím očividným, tak rozmrazovanie permafrostu v Alpách predstavuje skôr neviditeľné nebezpečenstvo: "Permafrost je lepidlom Álp," hovorí expert Mair, "plní dôležitú funkciu vo vysokých horách: dokým sú zem, sutiny alebo skalné steny zamrznuté, sú aj stabilné. “

Pri oteplení však hrozia zosuvy pôdy, padajúce kamene a v najhoršom prípade aj väčšie skaly. Riziko padajúcich hornín môže byť podporované aj topením permafrostu. Výška hladiny permafrostu je pritom relatívne nízka: „V Alpách sa permafrost nachádza na severných svahoch, ktoré už sú vo výške nad 2400 m, na južných svahoch nad približne 2900 m,“ vysvetľuje Mair. Preto permafrost nie je javom, ktorý sa vyskytuje len na najvyšších alpských horách. „Dokonca aj v Bavorsku, napríklad na Zugspitze či v allgauských Alpách je permafrost," hovorí Hanspeter Mair.

Alpská infraštruktúra tiež trpí otepľovaním pôdy: statika niektorých horských chát je ohrozená poklesom zľadovatenej pôdy. Napríklad chata Hochwildehaus v Ötztalských Alpách bola minulé leto uzavretá kvôli poškodeniu základov ako priameho dôsledku poklesu permafrostu.

Nielen horolezcov a turistov zmena klímy dnes aj v budúcnosti postaví pred väčšie výzvy. Aj horský svet sa kvôli tomu navždy zmení.