Lavíny a ich pohyb samozrejme neodmysliteľne k horám patria. Sú impozantné, hrozivé, nebezpečné a niekedy bohužiaľ aj smrteľné. Dobre sa na ne pozerá na videu či z bezpečnej vzdialenosti a naskakujú nám pri tom zimomriavky. Všetci návštevníci hôr sa môžu skôr či neskôr do lavínového nebezpečenstva dostať, hoci sú presvedčení o opaku. A práve preto prinášame v spolupráci s Horskou službou prehľad trinástich osudových omylov o lavínach. Tiež podliehate niektorému alebo viacerým z nich?

 

13 fatálnych omylov o lavínach, ktoré ťa môžu stať život

 

► 1. OMYL: Lavíny sa uvoľňujú kdesi vysoko hore samé od seba a nás zasypú, pretože sme sa nanešťastie v mieste zosuvu zdržiavali! 

Stane sa to len veľmi zriedka, že človek, pohybujúci sa vo voľnom teréne, je zasiahnutý samovoľnou (spontánnou) lavínou. Takéto lavíny sa uvoľňujú pri značnom, no najmä a predovšetkým pri vysokom a veľmi vysokom stupni lavínového nebezpečenstva - teda pri stupni 3, ale predovšetkým pri stupňoch 4 a 5. To znamená, že takýmto lavínam je možné sa vyhnúť. Za takýchto podmienok jednoducho zostaňte doma! Vo väčšine prípadov (95%) však lavínové zosuvy nie sú samovoľné, sú vyprovokované človekom. V tomto prípade je "úspešnosť zásahu lavínou" samozrejme nepomerne vyššia!


► 2. OMYL: Pri veľkom mraze žiadne lavíny nepadajú!

Platňové lavíny z čerstvého prachového či vetrom utemovaného snehu môžu byť uvoľnené aj za najnižších teplôt! Veľký mráz je príčinou tvorby tzv. plávajúcich foriem snehových kryštálov. Mráz takto konzervuje lavínové nebezpečenstvo na dlhú dobu, lebo napätie v snehovej vrstve nemôže byť odbúrané. Dosky, ktoré sú od seba oddelené takouto nesúdržnou (neflexibilnou) vrstvou, si nemôžu navzájom plynulo odovzdávať vzniknuté napätie. A tak to jedna z nich nevydrží... (70% všetkých lavín padá na severe!) V takom prípade môže lavínové nebezpečenstvo obmedziť len pomalé oteplenie, ktoré tak svojím pôsobením môže znížiť napätie jednotlivých snehových vrstiev!

Mäkké, suché platne (najčastejšia forma "lyžiarskej" lavíny) môžu byť uvoľnené aj pri najnižších teplotách.

 

► 3. OMYL: Pri tenkej snehovej pokrývke to nie je nebezpečné!

Tento omyl má svoje korene zrejme v nerozlišovaní nového a starého snehu. Nový sneh prakticky vždy predstavuje lavínové nebezpečenstvo. (Ovšem masívne snehové zrážky stabilizujú svojím spôsobom snehovú vrstvu vďaka svojej veľkej záťaži - hrubá vrstva starého snehu je spravidla stabilnejšia ako tenká.) Je známe, že za chladných zím chudobných na sneh padá viac lavín ako za miernych zím bohatých na sneh. Tenká snehová vrstva s vyčnievajúcou trávou či kameňmi dáva falošný pocit istoty. Samozrejme nie sú všetky svahy so slabou snehovou vrstvou nebezpečné, malá hrúbka snehu však nič nevypovedá o stabilite svahu.

 

► 4. OMYL: Les chráni pred lavínami, pod pásmom lesa nehrozí žiadne nebezpečenstvo!

Hustý les môže ochrániť osady či budovy pred veľkými lavínami, nie však lyžiarov pred prachovými či mäkkými platňovými lavínami. Les poskytuje podobný pocit bezpečia ako tenká snehová vrstva. Ochranná funkcia lesa spočíva najmä v tom, že časť snehu zostane v korunách stromov a pri oteplení odpadáva k zemi. Okrem iného zachytávanie tepla je pri stromoch vyššie - všimli ste si výrazný rozdiel v kvalite snehu v ten istý okamih v lese a mimo neho? Odtrhy lavín sú v takomto teréne veľmi riedke a nedosahujú veľkých rozmerov. Napriek tomu sú tieto lavíny pre lyžiarov nebezpečné. Bezpečný je len hustý smrekový les s konármi až dolu. Akonáhle je les redší a dá sa prejsť na lyžiach, je po ochrane! Stačí len raz vidieť, ako sa lavína prašanu bez problémov valí lesom. Mimochodom, kríky a malé stromčeky ku vzniku lavín skôr prispievajú!!


► 5. OMYL: Stopy po lyžiaroch a po zvieratách sú bezpečné!

Aj toto tvrdenie je pochybné. Nebezpečný svah sa nemusí odtrhnúť hneď s prvým lyžiarom (sú známe prípady, kedy lavínu spôsobil až desiaty lyžiar). Často tiež nie je jasné, za akých podmienok bola stopa vyjazdená. Najmä na jar môžu byť svahy dopoludnia perfektne zjazdné a o pár hodín kvôli otepleniu životu nebezpečné. Jednotlivé stopy nezaručujú stabilitu svahu! Niečo iné je veľa stôp po celom svahu, kde nevidno žiadne nedotknuté miesto. Časté a pravidelné zjazdy jednotlivých svahov stabilizujú snehovú vrstvu. Ale už kúsok mimo vyjazdený úsek môže číhať nebezpečenstvo!

Ešte menej spoľahlivé sú stopy zvierat. Nehovoriac o tom, že ich stopy nedokážeme na lyžiach presne kopírovať - kamzíky vážia zhruba polovicu váhy človeka a zaťažujú svah úplne inak ako človek na lyžiach.

 

► 6. OMYL: Nerovnosti terénu stabilizujú snehovú vrstvu!

Toto môže platiť maximálne pre sneh padajúci na holý povrch, potom sa uplatňujú nerovnosti ako malé stupne apod. Typická lyžiarska či horolezecká lavína je však lavína z hornej vrstvy snehu, ktorý kĺže po vrstvách ležiacich pod ňou. Dokonca skalné bloky vyčnievajúce zo snehu nebránia tvoreniu lavín, práve naopak. Skalné bloky môžu rozdeliť svah na menšie úseky, ktoré už môžeme uvoľniť oveľa ľahšie vďaka nášmu pôsobeniu! Len niektoré skalné útvary nás môžu chrániť, to sú predovšetkým také, ktoré tvoria akýsi mantinel, ochranný val. Tvrdiť, že skaly (a to akékoľvek veľké) stabilizujú snehovú pokrývku, je hrubá chyba!

 

► 7. OMYL: Na tomto malom svahu sa predsa nemôže nič stať!

Objem a váha snehu sú zväčša veľmi podceňované. Taká lavína váži 20 až 40 ton! Myslím, že netreba ďalší komentár.

 

► 8. OMYL: Za dva tri dni si nový sneh sadne a svahy sú stabilnejšie!

Vrstva nového snehu sa môže natoľko usadiť, že už nepadajú spontánne lavíny. Keď však nedôjde k dobrému prepojeniu nového snehu so starým podložím, nebezpečenstvo platňových lavín naďalej trvá!

 

► 9. OMYL: Platňové lavíny sú „tvrdé“ a svah znie pri priechode duto!

Tento omyl pochádza z nepresného názvu "platňová lavína", ktorý zvádza k predstave čohosi vždy tvrdého. Avšak "mäkké" platňové lavíny prachového snehu sú najmä pre lyžiarov ako nastražené pasce. Je však potrebné rozlišovať krupicový alebo sypký prachový sneh a sneh nafúkaný a utlačený do platní. Kým v sypkom prašane dochádza len k neškodným zosuvom, vetrom utlačený prašan môže spôsobiť obávaný platňový odtrh už pri minimálnom zaťažení. O type snehu sa môžeme presvedčiť vyseknutím bloku - utlačený sneh sa na lopate pri ľahkom potrasení nerozpadne.


► 10. OMYL: Pokiaľ počas priestupu svahom počuť "vuumm", znamená to, že sneh si sadá a svah je stabilný!

Častokrát je možné sa v zime pri jazde alebo pri chôdzi po strmom zasneženom svahu stretnúť s podivným "pukaním" a so zvukmi typu temného dunenia. Príroda nás nemôže lepšie varovať pred lavínovým nebezpečenstvom! Väčšinou je práve tento zvuk to posledné, čo si ešte stačíte uvedomiť…

 

► 11. OMYL: Z tohto svahu ešte nikdy žiadna lavína nespadla!

Neexistujú žiadne lavínovo absolútne bezpečné svahy. Všetky svahy od sklonu 30° pokladajte za lavínézne! (V Cascade Range Mountain v roku 1965 spadla mokrá lavína na svahu o sklone 12°!) Za nezvyčajných okolností je potrebné počítať s lavínami na neobvyklých miestach (8. marca 1991 prišlo v lavíne o život sedem školákov v priesmyku Gross St. Bernard. Čo len ľudia pamätajú, nikdy sa tam nič podobné nestalo ...).

Samozrejme sú svahy, kde je možné pozorovať lavíny častejšie ako inde. Takéto svahy sú extrémne: v zmysle profilu, strmosti, expozície, polohy hrebeňa atď. V tejto súvislosti pripomíname ešte ďalší omyl - "na tomto svahu sa v roku X stalo lavínové nešťastie, preto je to jednoznačne nebezpečný lavínézny svah". Ani extrémne svahy nie sú lavínézne po celú zimu. Preto platí, že je potrebné rozpoznávať lavínové podmienky a určitých svahov sa v niektoré dni vyvarovať, aj keď za iných podmienok môžu byť tieto svahy úplne neškodné a jazda po nich môže byť fantastická…


► 12. OMYL: Lavíny padajú len pri zlom počasí, dnes je pekne, tak sa nemôže nič stať!

Že koniec sneženia znamená koniec lavínového nebezpečenstva, to je blud, ktorý nás stojí každoročne veľa ľudských životov. Lavíny sa počas intenzívneho sneženia samozrejme tvoria, a takisto sa naozaj uvoľňujú katastrofické spontánne lavíny v priebehu zrážok, často pri víchrici, hmle a často v noci. Potom však ostávajú "nastražené pasce", ktoré na svoje uvoľnenie potrebujú koľkokrát len malú záťaž. Tieto pasce je možné prirovnať k časovaným bombám, ktoré tikajú ešte dni či týždne po zlepšení počasia. Ako úplne najnebezpečnejší je potom prvý pekný deň po výdatnom snežení. Takýto deň je ideálny na čokoľvek okrem túry. Zasnežené "panenské" svahy sú vlastne nachystané lavínové pasce!

Ďalší kľúčový faktor, podieľajúci sa na lavínovom nebezpečenstve, je akákoľvek náhla a masívna zmena! Oteplenie, odmäk, dážď, fén, ale aj mráz, to všetko podstatne znižuje pevnosť už aj pomerne stabilnej snehovej vrstvy.

 

► 13 OMYL: Zabodnutím lyžiarskej palice do snehu sa zistí kvalita a stabilita svahu!

Tento životu nebezpečný omyl je nanešťastie stále veľmi rozšírený, a to aj v moderných príručkách a článkoch v časopisoch. Takúto skúšku zvykneme robiť ráno pred chatou, čím získame len veľmi hmlistú predstavu o kvalite horizontálnej snehovej vrstvy. Snehové podmienky o kus ďalej sú samozrejme o niečom inom!

 

►► A jedna typická lyžiarska úvaha...

„Riadne sa naobliekam, cez ústa si dám šatku a som v bezpečí!“

Lavína vďaka svojej energii dokáže vyrúbať les, vytrhnúť zo svahu obrovské skalné bloky, poboriť domy, dokáže živým tvorom utrhnúť končatiny, roztrhnúť ich dokonca napoly, slabšie lavíny vám strhnú z nôh pevne zaviazané skelety... Myslíte, že šatkou cez ústa sa tomu všetkému ubránite?


„Kto sa vyberie do lavínového nebezpečenstva, je blbec alebo samovrah!“

Colin Fraser